Hosťom Trnavskej poetiky bol Štefan Kuzma
život je flám
buď ho uchopíš alebo premrháš
buď si pevný v drieku
alebo ťa zaženie vlčie vytie do kúta
výhovorky neplatia
vždy sa totiž nájde ten
kto zmení slnečné ráno na šero
a hviezdnatú noc na úzkosť
kto radšej ničí než podáva ruku
ten čo plaší vtáky
a púta ho skôr smrť
než narodenie
nedá sa vyhovoriť na nič
život je v rovnováhe so smrťou
(pre každého jeden a jedna)
a je aj tanečným parketom
v meandroch bytia
kde hopsajú všetci
tí s prázdnymi vreckami a aj tí
čo v nich majú platinovú kartu
život je veru flám
len sa končí karom
pretekmi v ktorých zrazu stojíš
mimo štartovacích blokov
Štefan Kuzma: na jeden záber
Po letnej prestávke začal 7. septembra svoje jesenné pokračovanie obľúbený cyklus Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave Trnavská poetika. Tentokrát bol jej hosťom jeden zo spoluzakladateľov tohto projektu a zároveň jeho dlhoročný moderátor básnik a prozaik Štefan Kuzma. Podujatie bolo venované životnému jubileu autora.
Štefan Kuzma píše básne od detstva, ale debutoval až básnickou zbierkou Mlčanie nepokoja (2009). Zbierka Prienik do ticha (2010) obsahuje výber z jeho dovtedajšej "tvorby do šuplíka". Hoci v živote robil všeličo (napr. skladníka, zememerača aj riaditeľa veľkého holdingu), od vydania výberu svojich básní sa venuje najmä literatúre. Vydal zbierky básní Blázniví anjeli (2012), Posúvanie hrany (2013), Krehká bublina (2013) a ďalšie, romány Stratený boh, Intimita zla, Piaty západ slnka (všetky v roku 2013) a Strom na konci ulice (2015). Zbierku šepot (2016) preložil írsky prekladateľ John Minahane do angličtiny a pod názvom Whisper vyšla v USA. V roku 2019 mu vyšla zbierka atlas bielej.
Témou rozhovoru s Pavlom Tomašovičom bola jeho nová tvorba vychádzajúca v zbierke poézie „trnavské zápisníky (1-3)“, ktoré sú slovami Pavla Tomašoviča „jedinečným pozvaním do atmosféry Malého Ríma a večnou vstupenkou do malého večného mesta“. Podľa slov samotného autora nimi vzdáva poctu mestu a ľudom, ktorí v ňom žijú. Básne píše zo srdca, a v jeho veršoch naozaj cítiť lásku a obdiv nielen k mestu, kde býva, ale aj k jeho geniu loci a k jeho „snovej“ atmosfére.
V knihe, ktorú vydala Knižnica Juraja Fándlyho, boli použité ilustrácie z obrazu Snové mesto autorovej vnučky Kataríny Kudělkovej, ktorá impresionizmus vo veršoch ešte podčiarkla.
Poetické slovo na podujatí sprevádzal krištáľový spev Jany Andevskej, ktorá jubilantovi aj zaspievala „Všetko najlepšie!“ My sa pripájame!
Text: PhDr. Ľ. Malá