Za Viliamom Turčánym (24.2.1928 – 10.5.2021)

Slovenský ty Rím – a snáď i krajší nad Rím –

so zvonivou šnúrou perál nad záňadrím,

trnavský môj rodný kraj, ty rodná rovina,

chlebík namočený spola do vína,

ty zem zlatých zŕn a zavalitej repy,

chlapov ako chlieb – i ostrejších než črepy,

požehnaná zem, zem rozložitých žien

ako úroda, čo očakáva žeň,

sladká vinica i na pohromy zvyklá,

 nedobytný hrad, čo nič nerozviklá –

daj mi sily, milovaný kraj,

svojej šírosti a čírosti mi daj,

zvonivý svoj hlas a rým krásnejší nad rým...

I keď tvoju krásu nikdy nevyjadrím.

Rodná rovina zo zbierky Piesne

   Druhá májová nedeľa priniesla slovenskej kultúre smutnú správu. Svet literatúry a umenia opustil Viliam Turčány, virtuózny básnik, bravúrny prekladateľ a excelentný literárny vedec. Strata barda slovenskej literatúry bolí každého milovníka umenia, nás v trnavskom regióne však dvojnásobne. Napriek tomu, že počas profesionálneho pôsobenia žil najmä v Bratislave, jeho život bol spätý s naším mestom Trnavou a trnavským regiónom. Narodil sa v neďalekej dedinke Suchá nad Parnou, strednú školu študoval v Trnave a posledné roky svojho života prežil v Šelpiciach pri Trnave. Práve nám, Trnavčanom a trnavskému regiónu venoval nádherné rýmy, ktoré natrvalo zvonia v našich ušiach a presvetľujú naše duše.

     Viliam Turčány sa do slovenskej literatúry zapísal nielen ako autor viacerých básnických zbierok, kde sa prejavila jeho verbálna hravosť a rýmotvorná vynachádzavosť, ale aj ako literárny vedec a prekladateľ. Nezabudnuteľný je jeho preklad, spoločne s Jozefom Felixom, Danteho Božskej komédie, čím potvrdil rovnocenné postavenie slovenského jazyka v svetovej kultúre. Slovenskému čitateľovi sprostredkoval aj preklady skvostov antickej literatúry.

    Pozornosť venoval aj na najstaršej slovenskej a slovanskej literárnej pamiatke. Prebásnením Proglasu do modernej slovenčiny dokázal, že Slováci patrili medzi najkultúrnejšie národy modernej kresťanskej Európy už v 9. storočí.

          Za svoje dielo bol viackrát ocenený, je nositeľom Pribinovho kríža I. triedy, ktorý mu odovzdal prezident SR /2001/, Ceny Fra Angelica – za prínos kresťanských hodnôt do umenia za rok 2002 – Biskupskej konferencie Slovenska, Ceny za celoživotné dielo v oblasti poézie a umeleckého prekladu, ktorú mu udelili Spolok slovenských spisovateľov a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska /2014/ a ďalších významných domácich a zahraničných ocenení.

    S Viliamom Turčánym sme sa v Knižnici Juraja Fándlyho stretli naposledy pri príležitosti jeho deväťdesiatych narodenín, kedy sa uskutočnilo spomienkové podujatie pripravené v spolupráci s obcou Suchá nad Parnou v apríli 2018 v Kultúrnom dome v Suchej nad Parnou. Pri tejto príležitosti, v rozhovore s Pavlom Tomašovičom, terajším riaditeľom Knižnice Juraja Fándlyho, nám Viliam Turčány odkázal:

„Vždy som sa snažil, aby text plnil úlohu mostu. Tie spájajú brehy. Slová by mali prepájať ľudí. Most umožňuje priechod z jednej i druhej strany mosta. Tak, ako možno text palindrómu čítať z oboch strán, tak by malo byť slovo zrozumiteľné pre všetkých, ktorých oslovuje.“

 Ďakujeme Viliam Turčány.