História knižnice

Za prvú historickú predchodkyňu Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave môžeme považovať prvú verejnú čitáreň, ktorú zriadil vo svojom hostinci na Františkánskej ulici v Trnave národný buditeľ Martin Branislav Tamaškovič v roku 1838. Neskôr, v roku 1886 bola v Trnave otvorená Verejná mestská knižnica, ktorú založil Bratislavský maďarský vzdelávací spolok. 

Po vzniku Československej republiky v roku 1919 bol prijatý zákon o verejných knižniciach, no prvá verejná knižnica mesta Trnava vznikla až po dlhých prípravách. Slávnostne bola otvorená 14. februára 1927, umiestnená bola v Adalbertíne, v budove meštianskej školy v na Hollého ulici a prvým knihovníkom sa stal odborný učiteľ Eugen Rott. Na správny chod knižnice dohliadala knižničná rada zložená z vážených občanov mesta. Knižnica mala vo fonde asi 700 kníh a slúžila verejnosti po tri večery v týždni.

Knižnica od začiatku svojej existencie zápasila s nedostatkom finančných prostriedkov, mesto neposkytovalo dostatok peňazí na nákup kníh a ani priestory neboli postačujúce. Už v roku 1931 však trnavská knižnica vykazovala najviac čitateľov na Slovensku /1433/.

Od roku 1939, kedy sa novým knihovníkom stal Karol Gara, sa rozšíril výpožičný čas knižnice. Poskytovala služby denne od 17. do 20. hodiny okrem soboty, nedele a sviatkov v dvoch oddeleniach – slovenskom a nemeckom. Najčítanejším autorom bol Jozef Nižňánsky a z cudzích autorov Karl May. V správe sa píše: „Dobrodružná četba je väčšinou čítanie ľahké, ktoré dovolí čitateľovi zabudnúť na každodenné strasti a prenáša čitateľa do prostredia vyhovujúceho túžbam čitateľovým, lebo dobrodružstvo je od nepamäti zakorenené v ľudskom srdci. Preto 80 percent čitateľov si pýta knihy dobrodružné.“ 

Počas druhej svetovej vojny v roku 1943 sa knihovníkom stal Jozef Mazúr. Knižničná rada sa v tomto období snažila získať vhodnejšie priestory pre knižnicu, vojnové udalosti však priniesli opak a pri prechode frontu bola knižnica vážne poškodená. Po vojne sa postupne činnosť prevádzky obnovila a ustanovila sa nová knižničná rada. V roku 1948 mala knižnica už 6 322 zväzkov kníh. Po Víťaznom Februári sa z fondu knižnice začali vyraďovať knihy zo „závadným“ obsahom a začalo sa s nákupom kníh marx-leninskej literatúry.

30. apríla 1952 v zmysle vyhlášky Ministerstva informácií č. 186/50 a obežníka Povereníctva informácií č. 246/51 Rada Okresného národného výboru v Trnave rozhodnutím č. 246/51 zriadila Okresnú ľudovú knižnicu v Trnave. Knihy verejnej knižnice odovzdal Jozef Mazúr zástupcom ONV Trnava – Elene Žabkovej, knihovníčke a Jozefovi Mončekovi, knižničnému inšpektorovi. Zároveň sa knižnica presťahovala do budovy bývalej Hospodárskej banky, kde dostala tri miestnosti. Krásna historická budova je odvtedy sídlom knižnice. Budovu projektoval nestor slovenskej architektúry Michal Milan Harminc pre potreby Hospodárskej banky. Objekt v tvare písmena „U“ s prevládajúcimi neobarokovými prvkami, motívom rizalitov a manzardovými strechami je ozdobou pešej zóny krajského mesta Trnava. Impozantná vstupná brána, dlažba, schodisko so zábradlím sú pôvodne zachované prvky, ktoré návštevníkom knižnice vyše 60 rokov pripomínajú tvorbu tohto architekta. Vo vstupnom vestibule nájdeme čierno-biely mozaikový štítok s Harmincovým menom a secesný včelí úľ na stenách vo vstupnej hale, čo sú detaily, ktoré potvrdzujú precíznosť a tvorivosť projektanta, ktorý touto stavbou završuje svoje prvé obdobie ukotvené v historizme. Od roku 2013 je objekt zapísaný v Zozname kultúrnych pamiatok SR.

Od roku 1953 sa priestory budovy postupne zapĺňali knižničnými fondami vtedajšej Okresnej knižnice. V tomto roku nadobudol platnosť nový štatút knižnice a vedúcim knihovníkom sa stal Jozef Monček. Okrem požičiavania kníh sa začali robiť aj nástenky, bleskovky, výstavky a aj besedy o knihách.

V rokoch 1954 – 1957 bola riaditeľkou Sidónia Langová. Vznikol samostatný úsek literatúry pre deti a mládež a zrušil sa viazaný výber kníh, čo znamenalo, že knihy si návštevník mohol vyberať sám.

V rokoch 1957 – 1961 pôsobila vo funkcii riaditeľky Kvetoslava Kollárová. Prijatím zákona č. 53/1959 o jednotnej sústave knižníc sa vytvorila platforma pre vznik moderného knihovníctva, začal sa spracovávať menný katalóg, dokončoval sa názvový a pripravoval sa systematický, začala sa rozvíjať metodická činnosť.

V rokoch 1961 – 1962 viedol knižnicu Eduard Horváth, v rokoch 1962 – 1970 Eulália Laščenková, pod ktorej vedením získala knižnica Čestné uznanie Ministerstva školstva a kultúry a titul Vzorná ľudová knižnica. V knižnici bolo v tom čase registrovaných 4 715 čitateľov, čo bolo 15,2 % z počtu obyvateľov, ktorí zrealizovali 120 tisíc výpožičiek. Napriek tomu, že veľká pozornosť sa venovala téme komunistickej strany, knižnica pozývala na besedy aj renomovaných spisovateľov - Ľuda Zúbka, Dominika Tatarku, Vladimíra Mináča a i.

V roku 1968 sa budova „banky“ stala vlastníctvom knižnice. Práca sa postupne sprofesionalizovala, pracovníci knižnice začali vytvárať personálne bibliografie, spracovávať regionálne bibliografie, rozšírili sa služby i výpožičný čas pre verejnosť, zvýšila sa odborná úroveň práce. Oddelenie metodiky poskytovalo poradenstvo pre 488 knižníc v okrese Trnava.

V roku 1971 bola krátko riaditeľkou Kveta Horváthová, v nasledujúcom roku 1972 bola do funkcie riaditeľky Okresnej ľudovej knižnice v Trnave vymenovaná PhDr. Janka Ághová, absolventka Katedry knihovedy a vedeckých informácií FFUK Bratislava, osobnosť, ktorá významne ovplyvnila smerovanie nielen okresnej knižnice, ale aj knihovníctva v celoslovenskom kontexte. Knižnica v tomto období evidovala 8 865 čitateľov, 299 883 výpožičiek, mesačne sa vydávala Regionálna bibliografia článkov z novín a časopisov, informácia o nových knihách vo fondoch a Metodický poradca. Budovali sa katalógy, ale tiež sa vyraďovali „nežiadúce“ tituly, ktoré až do roku 1990 čakali v pivnici knižnice uchránené pred zošrotovaním na svoj návrat späť do regálov. 

Od roku 1973 sa zaviedlo ústredné doplňovanie fondov ľudových knižníc v okrese Trnava, ktoré realizovalo metodické oddelenie. Rozšírila sa činnosť knižnice, zvýšil sa počet čitateľov, rozšírila sa publikačná činnosť, autorských besied sa zúčastňovali významné osobnosti literárneho života – Klára Jarunková, Vincent Šikula, Ján Šimonovič, Vojtech Mihalkovič, Ľubomír Feldek, Milan Rúfus a mnohí ďalší. Knihovníčka Judita Zelmanová významne skvalitnila prácu s detským čitateľom.

Od roku 1983 začala knižnica spolupracovať s Tlačiarňou a knižnicou v Levoči a a začala požičiavať zvukové knihy slabozrakým a nevidiacim občanom. V roku 1992 pribudlo v pobočke Linčianska hudobné oddelenie knižnice.

Trend rozvoja činnosti okresnej knižnice pokračoval aj v nasledujúcom období, čo súviselo s rozvojom knižničnej a informačnej vedy a knižničnej praxe na Slovensku. Do knižnice prichádzali odborne vzdelaní knihovníci, ktorí zvyšovali úroveň poskytovaných služieb čitateľom. 

November 1989 priniesol demokratické zmeny aj do života knižníc na Slovensku. Stali sa apolitickými inštitúciami. Uvoľnila sa tzv. prohibitná literatúra zo sedemdesiatych rokov. Na knižný trh sa dostali dovtedy nedostupné knihy, a to nielen beletria, ale aj odborná a populárno-náučná literatúra, o ktorú mali čitatelia veľký záujem.

K 1. januáru 1991 bola Okresná knižnica v Trnave delimitovaná z Okresného národného výboru pod Ministerstvo kultúry SR. V knižnici vtedy pracovalo 49 zamestnancov, mala 10 279 registrovaných čitateľov a knižničný fond tvorilo 248 099 knižničných jednotiek. Z oddelenia politickej literatúry a oddelenia náučnej literatúry sa vytvorilo oddelenie odbornej literatúry, vzniklo oddelenie beletrie a zriadila sa čitáreň novín a časopisov a študovne. Postupne sa zvyšovala návštevnosť, k čomu prispelo aj organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí k jubileám významných slovenských literátov nielen v priestoroch knižnice, ale aj mimo - v Divadle Jána Palárika v Trnave. 

V knižnici bola v spolupráci s Pomocnou školou /dnes Spojená škola/ na Čajkovského ulici v Trnave v roku 1993 zriadená herňa pre postihnuté deti s cieľom využiť možnosti knižnice a pomôcť pri výuke, výchove a sociálnej integrácii hendikepovaných detí. Knižnica rozvíjala spoluprácu aj s ostatnými školami, s mestskou samosprávou, pokračovalo sa v automatizácii knižničných činností.

Po krátkom období straty právnej subjektivity v roku 1996 nový zriaďovateľ Krajský úrad v Trnave k 1. januáru 1997 poveril knižnicu vykonávaním funkcie krajskej, okresnej a mestskej knižnice. Knižnica dostala názov Krajská štátna knižnica Juraja Fándlyho v Trnave.

V roku 2001 po tridsaťročnom pôsobení odchádza na zaslúžený odpočinok dlhoročná riaditeľka PhDr. Janka Ághová. Od 1. januára 2002 bola poverená riadením a k 1. júlu 2003 riadne vymenovaná do funkcie riaditeľky knižnice PhDr. Emília Díteová.

Od 1. apríla 2002 sa v súlade so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky zriaďovateľom knižnice stal Trnavský samosprávny kraj. Knižnica sa stala regionálnou verejnou knižnicou s názvom Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave.

Naďalej sa rozširovali a skvalitňovali služby. Sprístupnil sa internet pre verejnosť, vytvorila sa študovňa periodík, vzniklo Kontaktné informačné miesto Úradu priemyselného vlastníctva SR a knižnica sa stala partnerskou knižnicou Kancelárie Národnej rady SR. Do prevádzky sa uviedla webová stránka s on-line katalógom, zaviedla sa bezplatná registrácia detí do 15 rokov, ukončila sa automatizácia.

V roku 2006 mala knižnica 12 320 registrovaných používateľov, vo fonde 244 522 knižničných jednotiek a evidovali sme 468 tisíc výpožičiek. V tomto roku zorganizovala knižnica v spolupráci s mestom Trnava po prvý krát výnimočné podujatie – Libriádu – Knižný salón Trnava, ktorý navštívilo tritisíc návštevníkov.

V roku 2008 vystriedala na poste riaditeľky PhDr. Emíliu Díteovú Mgr. Lívia Koleková, počas ktorej pôsobenia sa zrealizovalo viacero investičných akcií. V priebehu niekoľkých rokov sa zrekonštruovala strecha knižnice, odvlhčila sa budova, vymenili sa okná a dvere, zrekonštruovalo sa vykurovanie. Objekt zároveň získal novú fasádu a stal sa tak architektonickou perlou pešej zóny mesta Trnava. Postupne sa obnovoval aj interiér knižnice, v čom sa pokračuje aj v súčasnosti. V roku 2019 z prostriedkov Fondu na podporu umenia bola otvorená nová študovňa regionálnej literatúry, za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR boli obnovené vnútorné zábradlia a renovované vstupné dvere do budovy.

V roku 2019 vo funkcii riaditeľa vystriedal Mgr. Líviu Kolekovú Ing. Pavol Tomašovič, známy trnavský spisovateľ a poet.

Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave je v súčasnosti najväčšou verejnou knižnicou v kraji, ktorá poskytovaním knižnično-informačných služieb napomáha uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby používateľov a podporuje ich celoživotné vzdelávanie, informačnú gramotnosť, tvorivý osobný rozvoj a jazykovú rozmanitosť. Plní zároveň funkciu mestskej knižnice. Ako regionálna knižnica spracúva a sprístupňuje súbežnú regionálnu bibliografiu, poskytuje metodickú pomoc obecným, školským a mestským knižniciam a v rámci svojej krajskej pôsobnosti usmerňuje regionálne knižnice v kraji. Knižnica má pobočku na Tulipáne a na Prednádraží, detašovaným pracoviskom v Dome hudby Mikuláša Schneidera Trnavského je hudobné oddelenie knižnice.

Dnes Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave ponúka takmer 215 000 kníh, hudobnín, zvukových, audiovizuálnych a elektronických dokumentov. Informácie o dokumentoch vo fonde knižnice je možné získať v on-line katalógu.

Knižnica registruje každý rok takmer 11 tisíc používateľov rôznych vekových skupín a viac ako 130 tisíc návštevníkov. Virtuálne navštívi knižnicu a jej katalóg ročne takmer 300 tisíc návštevníkov.

Okrem poskytovania výpožičných služieb sprostredkúva požičiavanie dokumentov z iných knižníc, slabozrakým, nevidiacim a inak zdravotne postihnutým požičiava zvukové knihy, poskytuje informácie o trnavskom regióne, jeho histórii a živote a prístup na verejný internet.

Záujemcom tiež poskytuje špeciálne informácie z oblasti duševného a priemyselného vlastníctva a špeciálne informácie z fondov Parlamentnej knižnice NR SR.

Pre širokú verejnosť a záujmové komunity pripravuje kultúrno-spoločenské a vzdelávacie podujatia - stretnutia s tvorcami kníh, spisovateľmi, básnikmi prekladateľmi, ilustrátormi, pre deti a mládež programy na podporu čítania, vyučovacie hodiny informačnej, literárnej a hudobnej výchovy v knižnici, besedy a prezentácie, tvorivé dielne a pod.

V roku 2007 bol kolektív pracovníkov Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave ocenený Pamätnou medailou predsedu Trnavského samosprávneho kraja a rektor Trnavskej univerzity udelil knižnici Jubilejnú medailu Trnavskej univerzity.

Spracovala: PhDr. Ľubica Malá