Slovom proti vírusom - Anna Tamajka a jej denník z karantény

Viac o projekte Slovom proti vírusom

Z denníka v karanténe

21. deň karantény pripadol na nedeľu. Zobudila som sa na svojom separačnom lôžku, tak volám rozkladaciu pohovku v obývacej izbe. Hoci žijeme v jednej domácnosti, lekárka nám odporučila nezdieľať jednu spálňu, teda ak je to možné, dodala vtedy ešte v ambulancii. Realita nepohodlného separačného lôžka pod mojim zadkom vôbec nezabránila prvej rannej, tiež nie veľmi pohodlnej myšlienke. Je toto naozaj? Deje sa to naozaj? Je to skutočnosť, či len zlý sen? Chytila som mobil a narýchlo som prešla príspevky na Facebooku. Náhodu hneď prvý bol presne v tom istom znení ako moje myšlienky. Synchronicita funguje zjavne dokonale aj vo vypätých časoch. Či práve preto? Poznačím si, že musím v knižnici vyhrabať Junga a doštudovať si ho. Prišiel čas opäť viac čítať. Nedeľa. Tak je tu nedeľa. Symbol oddychu, čas pre rodinu, výlety, zábavu, vieru...Veď viete, ako trávime my Slováci nedele. Premýšľam, prečo ma tak bolí hlava. Zaiste to bude nedostatkom čerstvého vzduchu. A možno aj tým, že včera v noci som sa snažila potlačiť strach z korony. Ako sa to robí? Mám pocit, že svet sa rozdelil v tomto na tri tábory. Alebo tri podporné piliere, ktoré ľudí držia. Prvý tábor, sa pravidelne informuje, aktualizuje, zásobuje, dezinfikuje a snaží sa prekonať svoje strachy sledovaním apokalyptických, pandemických a katastrofických filmov. Tak som to včera v noci vyskúšala. Do tohto tábora určite nepatrím. Sledovať kanadský ponurý film, kde sa spájajú snáď všetky tri klasické ženské strachy - únosy, koniec sveta a ten najhorší, že z toho fešáka a fajn chlapa vo flanelovej košeli sa vykľuje ten najväčší psychopat v celej Kanade, na chvíľu síce potlačilo myšlienky na vírus na Slovensku, ale po ťuknutí na vypínač a tme, čo ma osamotenú obkľúčila, som za svojim oknom čakala siluetu svalnáča vo flanelke. A nemusím dodávať, že to nebola predstava erotická. Druhý pilier zaberá na mňa viac. Humor. Vyhľadávam ho čo najviac. A aj veľmi šérujem. Dnes ma pobavila výzva – vymeňte v názve filmu jedno slovo a nahraďte ho koronou. Pridal som: Deň, keď sa korona zastavila. Viem, viem, tiež katastrofický, ale Keanu Revees jednoducho zaberá pozitívne. V košeli aj bez. Vyberám ďalšie, čo ma najviac pobavili: Niečo na tej korone je, Odviata korona, Svet podľa korony, Harry Potter a tajomná korona, 50 odtieňov korony. A úplna pecka vzhľadom k počtu ľudí v mojej domácnosti: Vo štvorici po korone. Humor jednoducho zaberá u mňa na sto percent. A som rada, že aj u mnohých ďalších. Aj keď je niekedy drsný, sarkastický, ironický či cez slzy. A kým žije humor a kreativita, máme nádej. No a tretí pilier. Asi tušíte. Náboženstvo. Je nedeľa. A mnohí bažia po úteche, sile, dodaní zmyslu, pochopení situácie a pocite, že toto všetko, čo sa deje, má zmysel. Hľadám sama túto cestu, tento pilier a vidím že aj mnohí, hoci sa označujú ako za neveriacich. Pozrieť si kázeň katolíckeho kňaza, vypočuť si evanjelického kňaza....možností je veľa. Modliť sa, rozjímať, ponoriť sa do seba. Hľadať silu. Hľadať vieru, že všetko sa na dobré obráti. Pozerať z okna na prírodu, stíšiť sa a v pokore prijať, čo sa deje. Hľadať cesty, piliere, čo nám dajú silu. Aj o týždeň bude nedeľa. Treba vydržať.