Slovom proti vírusom - Etela Farkašová
Viac o projekte Slovom proti vírusom
/ na okraji rána
hneď na okraji rána
až bolestivo precítená krehkosť
drobných každodenných radostí,
náhlivý pohľad do zrkadla,
čas nasadiť si osvedčenú masku,
čo najvierohodnejšiu...
za oknom netrpezlivo bliká deň,
a ty ani nevieš, či očakávaš niečo,
čo by ťa mohlo,
hoci utajenú za cudzou tvárou,
ešte niečím prekvapiť
/ jednosmernosť jesenných viet
obraznosť zo mňa oprcháva
ako zo stromov jesenné lístie, zošúverené, vyschnuté...
ostávajú len holé vety, slová bez metaforického okvetia,
donaha povyzliekané konáre ostro čnejúce do sivej oblohy,
zmierené so stratou pestrej farebnosti
a slnkom preteplenej, živej zvlnenosti tvarov:
strohé a prísne v jednoznačnosti svojho smerovania k tomu,
čo by sme azda mohli nazvať podstatným
/ kde ostala ruža
prázdno je prázdno je prázdno,
hovorievaš si v niektoré rána
(priznávaš: čoraz častejšie),
a tak veľmi by si chcela,
aby bolo: radosť je radosť je radosť,
modrá obloha je modrá je modrá...
alebo – ani to by nebolo málo:
záhrada je záhrada je záhrada...
kde sa to všetko postrácalo
(možno len ukrylo pred tvojím pohľadom),
kde ostala ruža, pýtaš sa skľúčene,
red for the first time in English poetry...
ako to kedysi napísala americká Parížanka,
tá prvá (pravá?) červená,
ruža, o ktorej nezapochybuješ,
môžeš ju nahmatať, nadýchať sa jej vône
v jednej z najznámejších básní...
kde ostalo to všetko,
opakuješ si v niektoré pochmúrne rána:
veci, na ktoré sa ešte dalo veriť,
kde ostala tá,
ktorá ešte bola schopná viery?
