Slovom proti vírusom - Zlatica Matláková po druhýkrát
Viac o projekte Slovom proti vírusom
vedomie jednosmernej cesty
v poslednom lietadle do Ríma
nakoniec uvoľnenosť
jemná poloha s nevyhnutným stíšením
na dotvorenie priestoru
(marec 2020)
toto je hraničná čiara
nie som na ňu pripravená
ani na tváre s maskou
poháňam dych
nik nekráča súbežne
nik popri mne
ticho
v jeho hĺbke
sa znova osvetľuje Campobasso
mohlo by to byť iné mesto v karanténe
čo sa derie zo svojej terajšej podstaty
a radšej by počulo smiech
čo bol kedysi i vo mne
smiech
ktorý som z ničoho nič
vyložila z batožiny
almužna
sediacu ženu nemožno obísť
ak si schovám oči
vidím prstami
chaoticky pobehujú vo vrecku
zjednocujú mince
zvyšný peniaz sa spúšťa po vertikále k tej
čo si nemá od koho požičať
námestie je zrazu plné
rovnakých a predsa odlišných
turisti odložia selfie paličku
obdivujú sukhásanu
ženy v tureckom sede
cezo mňa odteká ich reč
na jedinom strome sú poukladané vtáky
ozdobujú ho
no nepočuť ich spev
celé sekundy sa mi sníva báseň
a znova to zvláštne miznutie okna
v pretrvávajúcej noci
čo si udržiava tmu
jej mohutné telo zacláňa
nerozlíšim čiernu skriňu
od čiernej bielizne
hviezdy vyrastajú jedna po druhej
nevidím ich
v sne kráčam po čistých papieroch
navonok mám zatvorené oči
ak pohnem rukou
počuť irídiový hrot pera
zo všetkých slov tohto mesta
zapíšem jedno:
prekrýva ho silueta myšlienky