Dotyky s poéziou Ukrajiny
V rámci cyklu Trnavská poetika sme pozvali našich priaznivcov na prvé jesenné stretnutie s poéziou. Aj keď vonku to jesenne zďaleka ešte nevyzeralo. V komornej zostave sa záujemci o poéziu napriek horúcemu počasiu zišli v záhradnej čitárni a určite neľutovali. Poeticko-hudobný večer, ktorý im pripravili moderátori Pavol Tomašovič a Štefan Kuzma s hudobným sprievodom Lívie Chlaň, bol venovaný ukrajinskej poetke Anne Siedykh. Pochádza z Kyjiva, je absolventkou odboru masmediálna komunikácia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a odboru literárna veda a komparatistika na Kyjivo-Mohylianskej Akademii v Kyjive. Počas školy absolvovala aj študijný pobyt na Univerzite Komenského v Bratislave v oblasti slovenskej literatúry a literárnej vedy, pracovala v Mestskej knižnici v Bratislave ako knihovníčka, lektorka a dramaturgička, v Galérii mesta Bratislava a v Múzeu mesta Bratislava ako prekladateľka, ako produkčná a dramaturgička v kultúrnom centre Malý Berlín a v Goetheho Inštitúte v Bratislave. V roku 2023 jej na Ukrajine vyšla poviedka v zbierke Neviem, ako o tom písať. Publikuje v slovenských, českých a ukrajinských periodikách a venuje sa prekladu slovenskej a ukrajinskej literatúry. V roku 2024 vydala debutovú zbierku Cudzinečnosť, o ktorej na podujatí aj rozprávala, aj z nej čítala verše. Básne v nej sú venované prebiehajúcemu vojnovému konfliktu na Ukrajine, traumám, ktorý tento konflikt priniesol ľuďom. Poetka sa skvelou slovenčinou pokúsila prítomným osvetliť svoj pocit straty domova, bezpečia a istoty, o ktorú obrala ju a ostatných občanov Ukrajiny totálna vojna. Totálna, lebo prevrátila ich životy celkom naruby, čo si my stále nevieme celkom dobre predstaviť. Slovo „cudzinečnosť“ z názvu zbierky vymyslela Anna v sprche. Domnieva sa, že najlepšie vystihuje jej pocit osamelosti a inakosti v krajine, ktorá jej síce poskytuje druhý „domov“, ale stále zažíva pocit, že jej niečo chýba.
V zbierke píše básne v rodnej ukrajinčine a v slovenčine, jej verše nie sú prekladmi, ale vyznaniami dvoch jazykoch a kontextoch.
ležím na zemi
kolenami počúvam srdce
vtláčajú sa mi do hrude
koža sa mi odlupuje z nôh
padá premárnená únavou
okamžite vyrastie nová vrstva
od malých prstov spája sa priestor
medzikolenný a medzilopatkový
prepája kontúry opuchnutého tela
mení ho na ucho
čo počúva
nový bezpečný svet za oknom
Prečítajte si.
Text: PhDr. Ľ. Malá
Galéria
