Humoristi na víkend: Janka Blašková
Aktovka
Ždycky, na začátku roka, sa dzecúrence, keré už sfúkly šest svíček na torte, tešá na zápys do školy. Ja som si v temto čase spomenula na veselú príhodu, kerá je stará 40 rokov. V tem roku vyhorel obchodný dom Jednota, vtedy najvačí obchod v Trnave. Mój sused, kamarát, vyvážal z neho tovar na smecisko. Znyčený aj neznyčený, horší aj lepší, šecko spolu. Jak to vysypal z korby, zamesnanec smeciska to hnet pálil. Kamarát zbadal na kope školskú aktovku, spomenul si na syna, budúceho prváka, schmatol hu, aby nezhorela, poucíral ot sadzí a ziscil, že jej nyšt nechýba. Len do nej napratat knyžky a je prichystaná do školy. Domov hu donésol a hovorý žene, toto sa vyváža na smecisko. Malý pretškolák sa aktovke z odrazkáma velice tešil. Ket nastal den zápisu, mama seba aj syna vyoblýkala a išlo sa do školy. Tam sa súdružka učitelka pýtala Miška, či už má aktovku. On jedným dychom vyhrkol, áno mám z odrazkáma, ze smeciska. Učitelka sa najprv začuduvala, ale ket jej to Miškova mama, celá červená a zahambená, vysvetlila, tak sa na tem společne smály a smály zme sa aj my dve s kamarátku. Miško, aj ket mal tašku ze smeciska, vyštuduval, založil si firmu a prosperuje. Oženyl sa, postavyl dom a má dve šikovné dzeci. Ze svoju dcéru boly jeden celý rok dokonca tváre reklamy v telke aj na plagátoch po celej republike. Neskaj ze smýchom spomýna na svoju prvú aktovku.
Fašánek v dzivadle
Najkrajšá sála v Trnave je zrkadlovka. Prvý ráz som tam bola ešče jako školáčka- pionýrka, spívala som tam v programe, kerý robila naša škola. Neskór som sa tam sobášila. Medzi tým, ket som mala asi tak krásnych dvatcat, též som sa tam ocitla. Vtedy direktor našej fabriky, gdze zme aj z mamu robyly, dostal 4 lístky do dzivadla na kerém sa nemohol zúčasnyt, tak ich posunul mojej mame. Bol fašánek, tak najprv bola veselohra, po nej zábava. Hodzily zme sa do gala, moji rodičé a ja s kamarádom a vybraly zme sa za kultúru. Podezrivé to bolo hnet pri vchode, ket nás uvádzačka védla jako vládnu delegáciju na česné mýsto do lóže. Veselá komédija začala, lóža je hnet vedla javiska a ket sme sa najvác smály, došla k nám herečka a začala sa túlit k otcovi, prihovárala sa mu a hlatkala ho po tváry. On sa hambil a snažil sa tvárit nenápadne. To isté sa zopakuvalo v dalšém dejstve medzi hercom a mamu. Po klanačke nasleduval bál a v zrkadlovke pri dveroch vítali společnost z druhej lóže ze slováma, že vitajte pán riaditeľ, ako sa vám páčilo predstavenie. Nás privýtali tak isto a nám, ženám, daly kytice. Už som vedzela kolko bije. Mójho otca považuvaly za direktora, kerému venuvaly lístky. Tak bol chvílu direktorom. Na zábave zme sa bavily do rána. Bol to zážitek na kerém zme sa ešče dlho bavily a ja na neho spomínam už vyše padesát rokov. Dostanem sa ešče nékedy do zrkadlovky?