Zobraziť štandardnú verziu stránky

Literárny večer – Jarmočné chute

Začiatok septembra je v Trnave odjakživa spojený s jarmokom. Koronová doba však mení zažité zvyky a tradície. Musíme sa prispôsobovať novým podmienkam, chrániť sa, ale zároveň sa snažíme uchovať v našich životoch drobné radosti, ktorými si spríjemňujeme všedné dni. 

Trnavskú jarmočnú atmosféru sme chceli v Knižnici Juraja Fándlyho v spolupráci so Štátnym archívom v Trnave nahradiť aspoň čiastočne v rámci podujatia pod názvom Literárny večer – jarmočné chute. V ponuke denného menu však nebola cigánska pečienka, ale rozprávanie o poézii a namiesto burčiaku sme ochutnávali víno z produkcie známeho regionálneho vinára Pavla Šulana z Ružindola.

Na programe stredajšieho podvečera bol básnik, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg z Levoče Marián Milčák. Úvod podujatia patril riaditeľke Štátneho archívu v Trnave PhDr. Júlii Ragačovej, ktorá stretnutie s básnikom otvorila ako súčasť Dní európskeho kultúrneho dedičstva v Trnave a Trnavskému triu, ktoré spríjemnilo podvečer v knižničnej záhrade barokovou hudbou. Riaditeľ knižnice Ing. Pavol Tomašovič zablahoželal Mariánovi Milčákovi - čerstvému šesťdesiatnikovi k jubileu a odovzdal slovo moderátorovi podujatia Ivanovi Matušekovi. Povolaním jadrový chemik ponechal veľký priestor básnikovi na prezentáciu jeho tvorby.

Rodina Milčákovcov je v literárnom prostredí Slovenska dobre známa. Otec básnika lekár a spisovateľ Ján Milčák patrí k našim najlepším autorom rozhlasových hier. "Pamätám si zo skorého detstva ako otec zavretý vo svojej pracovni dlho do noci písal na písacom stroji. Vtedy som tomu nerozumel. Literatúru nám približovala mama, čítala nám po večeroch, viedla nás k umeleckému prednesu a kupovala nám knihy. Otec si až neskôr začal všímať moje a bratove pokusy niečo napísať," zaspomínal si Marián Milčák. A hoci to nie je pre jeho tvorbu typické, v zbierke Siedma kniha spánku nájdeme aj vyjadrenie vďaky rodičom:

„ďakujem pane

že mi matka bola matkou a otec otcom

aj v čase keď som bol

vlažným synom“

Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, odbor slovenčina a nemčina najskôr učil na Strednej poľnohospodárskej škole v Spišskej Novej Vsi a na Strednej zdravotníckej škole v Levoči. Od roku 1991 pôsobil ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, v rokoch 1999 – 2003 pracoval ako lektor slovenského jazyka na Varšavskej univerzite a neskôr na Sliezskej univerzite v Katoviciach. Tu predstavil viacerých slovenských básnikov, ktorí sa mohli prezentovať aj v poľských prekladoch. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry.

Marián Milčák debutoval v roku 1989 zbierkou básní Priestupný rok. Tu sa ešte prezentuje poéziou všedného dňa a rieši problémy mladého človeka:

„..a ešte bozk,

rozpačitý,

potom mlčanie.

Ako slimák

stiahol si sa

do ulity,

ona nie.

Spolu ste boli

a predsa osve.

Spolu to bolí,

pokým to doznie.

Vďaka za účasť.“

Nasledovala zbierka Mramorová sieň (1992) preberajúca námety z gréckej mytológie, zbierka Pevné hviezdy (1992) a Plnosť (1993) inšpirovaná biblickou prorockou antikou. V roku 1995 vyšla zbierka Skrytá pieseň.

Poetika v jeho tvorbe prešla vývojom. Postupne prechádza na krátke verše, jeho tón je vážny až tragický, od patetickosti prechádza do irónie. V pevných hviezdach sa vážne pýta:

„Byť samým sebou

alebo nebyť sám? Je taký kat,

radí: za povraz treba vždy

ŤAHAŤ POTICHU.“

Jeho verše sú plné smrti, zmaru, tmy.

„všetko čo píšem

je len smiech

je len plač

nad sebou

lebo som

neobstál

lebo som

neuveril“

(Skrytá pieseň)

V roku 2004 napísal Milčák literárno-teoretickú knihu O nezrozumiteľnosti básnického textu a sedem úvah o poézii v diele Mýtus a báseň (2010).

Najaktuálnejšími dielami Mariána Milčáka sú v poradí ôsma zbierka básní Hra s hadmi (2014), kde uprednostňuje voľný verš a tematicky ťaží z biblickej témy. Nielen v tejto zbierke sú prítomné hady ako symboly zla.

V pevných hviezdach sa Milčák ústami žiaka pýta:

„Pokojne hľadí, ako sa k nemu približuje

zmija.

A žiak sa pýta:

čo môže mať v srdci, keď má

NA JAZYKU JED?“

Moderátor podujatia sa snažil získať odpoveď na otázku, prečo je básnikova tvorba taká smutná, ale Marián Milčák tvrdí, že „v skepticizme je moment nádeje.“

Z najnovšej tvorby treba spomenúť knižku krátkych prozaicko-poetických a filozoficky ladených textov s názvom Teserakt (2018). Tento zvláštny termín pomenúva štvorrozmernú kocku, ktorej autorom bol excentrický britský matematik a spisovateľ Charles Howard Hinton. Texty majú naozaj doslova štvorrozmerný presah do prírodných vied, matematiky, filozofie, ale aj psychológie.

Aj keď pesimistické, Milčákove verše, ktoré boli preložené do angličtiny, češtiny, poľštiny, nemčiny, francúzštiny, ruštiny a mnohých ďalších jazykov, nám spríjemnili stredajší septembrový podvečer. Nútia k zamysleniu a pokore. A k tomu, aby sme sa na chvíľku vo svojich životoch zastavili. 

https://www.litcentrum.sk/autor/marian-milcak/zivotopis-autora

Text: Ľubica Malá


Galéria

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?