Narodení v jednom roku
Básnickým talentom obdarený Trnavčan Miroslav Válek a aj Knižnica Juraja Fándlyho, ktorá uchováva a pri pravidelne sa opakujúcich jubileách si aj pripomína jeho dielo, sa narodili v tom istom roku - 1927. A tak sme sa v knižnici rozhodli, že využijeme spoločné 95. výročie narodenia a budeme spoločne spomínať. Takto nejako vznikol nápad pripraviť poetické pásmo nazvané Narodení v jednom roku.
V stredu 20. júla sme si pod taktovkou moderátora podujatia Martina Jurča, redaktora RTVS, pripomenuli v jubilujúcej knižnici Miroslava Válka ako geniálneho básnika, prekladateľa, politika, ministra kultúry, ktorý takmer 20 rokov stál na čele slovenskej kultúry v období normalizácie, ale aj ako Trnavčana a otca. Spomínala jeho dcéra Miroslava Vallová, dlhoročná riaditeľka Literárneho informačného centra v Bratislave. Práve obdobiu, keď Válek žil v Trnave, sa venovala najviac, čo početné trnavské publikum veľmi ocenilo. Ako však prezradila, mnoho svojich otázok nestihla otcovi Miroslavovi Válkovi položiť. Odpovede hľadala až ex post, a tak sa o niektorých jeho názoroch a pocitoch môžeme len domnievať. Isté je, že život nie je jednoduchý a priamočiary. Sám Válek píše, že „mnoho berie a málo prináša“ a v jeho zápasoch, ktoré boli, áno, aj „prehorké“, ho neraz ovládol „ slzotvorný spleen“. Isté však je, že jeho básne očarúvajú generácie a nechávajú Válka sedieť na tróne slovenskej poézie.
O interpretáciu básnikových veršov sa postarala Karin Ďurčeková, poslucháčka Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša v Topoľčanoch a hudobné vstupy zabezpečila talentovaná Petra Sabová, ktorá v úvode podujatia zaspievala aj zhudobnenú Válkovu Jesennú lásku.
„Tak mnoho berieš, málo prinášaš,
len zo sŕdc bledých nádej odnášaš
a kormidluješ stále bližšie tam,
kde všetko spáli večnej lásky plam.
Sťa nektár sladký na povrch sa zdáš
a k pitiu smädným rtom sa ponúkaš,
však na dne čaše čo Ti ostane,
tak trpko berie každý do dlane.
Vraj jasný si, tak každý dumá,
že jak by pozrel do albuma,
lež skutočnosť tak často rozbije
to prázdne zdanie ľudom o šije!
Vraj drzou rukou rúcaš sníčky,
čo zrodili sa vo hre s anjeličky.
Vraj pánom dávaš, berieš žobrákom,
vraj vratké zdravie kradneš mrzákom.
Že taký si! Oj, ľudia, neverím,
veď raz len predsa na gong uderím!
A potom chytíme sa sto razy
v prehorké denné zápasy!“
Miroslav Válek: Život
Text: PhDr. Ľ. Malá
Galéria
