Zobraziť štandardnú verziu stránky

"Samé sa to písalo"

„Samé sa to písalo“

 Povedal vo štvrtok 9. septembra v záhrade knižnice svojim fanúšikom Silvester Lavrík o svojej knihe Posledná k. & k. barónka.

Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave pozvala tohto významného slovenského prozaika, básnika, dramatika, scenáristu, textára, ktorého Trnavčania poznajú aj z jeho pôsobenia v Divadle Jána Palárika, kde úspešne režíroval viaceré divadelné predstavenia, na podvečerné rozprávanie. Rovnako zdatným sekundantom v jeho prezentácii bol Jozef Dado Nagy, známy slovenský literárny publicista, ktorý zasadol na moderátorskú stoličku.

    Či sa príbeh o Margite Czóbelovej naozaj písal sám, to sme mu mohli a nemuseli veriť. Opísať osud ikonickej a symptomatickej osobnosti Spiša vyžadoval totiž zozbierať množstvo historických dokumentov, i keď sa autor pochválil aj osobnou skúsenosťou s touto zaujímavou postavou. Barónka Margita Czóbelová (1891 – 1972), neter maliara Ladislava Mednyánszkeho, ktorá s noblesou vytrvalo bránila nielen svoj majetok, ale „spolu s ním aj odkaz päťsto rokov budovaného kultivovaného spoločenstva“ si takúto pozornosť určite zaslúžila. Ak ste sa počas leta zatúlali do kaštieľa Strážky, tak vám jej príbeh bude známy. Tu prežila táto talentovaná, empatická a životom ťažko skúšaná žena podstatnú časť svojho života. Ak ešte kaštieľ nepoznáte, určite po prečítaní Lavríkovho príbehu si ho zaradíte do svojich cestovateľských plánov.

    Avšak nielen o najnovšom románe Silvestra Lavríka bol kultivovaný, miestami ironicko - sarkastický dialóg dvoch významných predstaviteľov súčasnej slovenskej literatúry a kultúry v širšom kontexte. Napriek tomu, že sa Silvester Lavrík snažil predstaviť ako úspešný chovateľ sliepok žijúci „život prijateľných kompromisov“, jeho kritický pohľad na úroveň súčasnej slovenskej literatúry a kultúry založený na dôkladnej znalosti prostredia a aj schopnosti porovnania Slovenska s európskym priestorom, priniesol návštevníkom tohto podujatia okrem zaujímavej sociologickej sondy aj presvedčenie, že Lavrík, v súčasnosti riaditeľ ZUŠ v Bánovciach nad Bebravou, úročí vo svojich názoroch a aj tvorbe nielen svoj prirodzený talent a kreativitu, ale aj ohromnú skúsenosť z rôznych postov zastávajúcich počas svojej kariéry.

    Sympatický umelec na záver prečítal aj úryvok (Zakochany) z pripravovaného nového románu, aby sme sa mali na čo tešiť. Autogramiáda dala bodku za podnetným a kultivovaným stretnutím.

    Podujatie sa uskutočnilo v rámci cyklu Súčasná slovenská literatúra a zároveň bolo zaradené ako súčasť Dní európskeho kultúrneho dedičstva v roku 2021.

 O Silvestrovi Lavríkovi:

Silvester Lavrík napísal viac ako dvadsať divadelných hier, z ktorých sa viaceré dočkali významných ocenení. Hra Katarína z roku 1995 získala prvé miesto počas udeľovania Cien Alfreda Radoka v roku 1996. Cenu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Za tvorivý čin roka dostal za inscenáciu Zátišie s matkou (1996, BáPoDi Bánovce nad Bebravou). Tohto istého ocenenia sa dočkal aj v roku 1999 za réžiu inscenácie Hájnikova žena zabíjala (1999, V.S.O.P Hviezdoslav Dolný Kubín). V roku 2011 s priaznivým ohlasom kritiky prezentoval inscenáciu Klietka z červeného zlata na festivale Fringe Edinburgh (2010, Theatre La Mamma New York). Inscenácia jeho hry Jurgova Hana bola ocenená na festivale New drama 2007 (Kaplnka VŠMU Bratislava). Jeho autorská inscenácia Tichý dom sa hrala pred vypredaným hľadiskom 11 sezón (2005, Divadlo Astorka Korzo ´90 Bratislava). Prvé miesto s divadelnou hrou Uschni láska moja obsadil v súťaži Dráma 2000. Medzi ďalšie divadelné hry patria napríklad: Svety za dedinou (1999), Villa Lola (2000), Sota (2001), Valašské remazúry (2001), Žltá, žltá ľalia (2003) a Lemberg (2017). Viaceré jeho dramatické texty boli preložené do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ruštiny, maďarčiny, poľštiny, ukrajinčiny, srbčiny a ďalších jazykov a inscenované v zahraničí.

Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Allegro barbaro (2002), po ktorej nasledovali ďalšie prozaické knihy Zlodeji (2005) a Perokresba (2006, vo finálovej desiatke Anasoft litera), monodráma Villa Lola (2004), romány Zu (2011, vo finálovej desiatke Anasoft litera), Naivné modlitby (2013), Nedeľné šachy s Tisom (2016, vo finálovej desiatke Anasoft litera), vo finále ceny René, Cena Jána Johanidesa. V roku 2007 mu knižne vyšla zbierka piatich drám pod názvom Hry. Naposledy mu vyšiel historický dokuromán Posledná k. & k. barónka (2019, Cena čitateľov Anasoft litera). 

Tri knihy zatiaľ venoval aj deťom. Pod pseudonymom Hana Naglik napísal a ilustroval knihy Ester a Albatros (2004), Ester a Turáci (2012) a Mikuláš, Ježiško a iné patálie (2018).

PhDr. Ľ. Malá

Galéria

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?