Škola skrytého humoru
Doteraz sme sa domnievali, že najpríhodnejší termín pre stretnutie humoristov je 1. apríl – veď vtedy si všetci zo seba strieľajú a robia žarty. Členovia Fóra humoristov nás však vyviedli z omylu. Veď keď mrzne v máji, to je aká sranda! Takže opúšťame klišé, humoristi sa stretávajú, kedy chcú – aj 3. mája. Pre svojich priaznivcov si pripravili Školu skrytého humoru, v ktorej sa „skúsili zasmiať, keď už ani plakať nepomáha“. A tak vyčarovali úsmevy na perách návštevníkov a návštevníčok epigramy Mikuláša Jarábka a Evy Jarábkovej, trpko-smiešna poézia Ruženky Šípkovej, ktorá „máva na Vianoce malý vianočný stromček“, lebo „všetky darčeky pri ňom vyzerajú veľké“ aj „májové slintanie“ donchuana Bonza Radványiho. Osviežením bolo hudobné vystúpenie Beaty Kuracinovej Vargovej s jej vnukom Sebastiánom Kuracinom. Humoristi si nezabudli pripomenúť, samozrejme s úsmevom, ani svojich kolegov, ktorí sa na nich usmievajú z neba – Mariána Makara Mrvu a Karola Bodorika. Makar, hudobník, publicista, pedagóg opustil tento svet presne pred desiatimi rokmi na 1. mája, sám hovorieval „za socializmu prvý máj a smrť mali jedno spoločné, keď prídu, musíš ísť.“ Spomínalo sa aj na Karola Bodorika, ktorý by sa dožil osemdesiatky, hudobníka, spisovateľa, básnika, budovateľa elektrární – ako o ňom povedala moderátorka programu Eva Jarábková, gazdinka, ktorá svoju skúsenosť pretavila do životom overeného epigramu: „Nákup je v ťahu, ak sa ekologická kabela rozloží už vo výťahu“. Bránicu návštevníkov podujatia pokúšal aj Peter Roháč a aj Bapka Blašková, a samozrejme Benjamín Škreko. Riaditeľ knižnice Pavol Tomašovič mal ťažkú úlohu. Mal zhodnotiť úroveň smiechu a ohodnotiť zúčastnených. Dôsledne sa svojej úlohy zhostil. Analyzoval smiech hurónsky, umelý, tlmený, tichý, aj kultivovaný. Nakoniec sa rozhodol, že ZÁPOČET dá všetkým. Je to dobrý riaditeľ. Takže do tejto „školy“ budeme chodiť naďalej.
Tak sa teda MÁJTE!“ – ako povedal Bonzo. Viac nedodáme, nie je čo, a ani netreba.
Text: PhDr. Ľ. Malá
Galéria
