Spomíname na Jána Ondruša
V rámci cyklu Trnavské kontexty, v ktorom predstavujeme osobnosti spojené s Trnavou, pripravila Knižnica Juraja Fándlyho pri príležitosti nedožitých 90. narodenín básnika v stredu 9. marca poetický večer pod názvom Spomíname na Jána Ondruša.
Moderátorka večera Alena Beňová previedla návštevníkov podujatia životom a tvorbou talentovaného poeta, člena Trnavskej skupiny. Ondruš, hoci poznačený chorobou, sa už v šesťdesiatych rokoch 20. storočia predstavil ako výrazný senzuálny básnik, jeho zbierku Šialený mesiac viacerí slovenskí kritici považujú za kľúčový básnický text slovenskej lyriky tohto obdobia. V roku 1968 mu vyšli dve básnické zbierky Posunok s kvetom a V stave žlče, o dva roky neskôr vydal básnickú skladbu Kľak a v roku 1972 zbierku Mužské korenie. Vtedajšou literárnou kritikou však nebol pochopiteľne prijatý. Ako jediný slovenský básnik odolal ideologickým tlakom a nebojácne usvedčoval z hriechov štát aj spoločnosť. Výsledkom však bolo jeho odmietnutie oficiálnymi predstaviteľmi. Hoci mu v roku 1982 vyšiel reprezentatívny výber z celoživotnej tvorby Pamäť, zatrpknutý básnik prestal písať básne a venoval sa už iba satirickému žánru, ktorý zhromaždil do rukopisu s názvom Dobré ráno každé ráno a vydal v roku 1997 pod názvom Ovca vo vlčej koži. Tiež napísal pôvabnú knižočku pre deti Kreslím koňo koňaté.
Ondrušovi sa až po Nežnej revolúcii dostalo patričného ocenenia, po roku 1989 vyšli výbery z jeho diela v niekoľkých krajinách, jeho tvorbe bol venovaný medzinárodný seminár. Trnavčania si isto pripomenú pri prechádzaní Pekárskou ulicou, kde Ondruš v dome číslo 11 býval, že bol aj dvakrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Výber z básnikovej tvorby recitoval Bohumil Chmelík, spomienky Daniela Heviera predniesol Pavol Tomašovič, riaditeľ knižnice. Umelecké slovo na podujatí dotváralo hudobné vystúpenie gitarového dua v podaní Márie Smažákovej a Huga Holíka.
Text: PhDr. Ľ. Malá
Galéria
