icon 360
Zobraziť štandardnú verziu stránky

Stalo sa v septembri

V rámci cyklu Podvečer s autorom sa v záhradnej čitárni uskutočnilo v stredu 11. septembra stretnutie so spisovateľom Pavlom Rankovom. Spisovateľ je častým hosťom našej knižnice a tak sa rozhodol osláviť svoju šesťdesiatku aj spolu s moderátorom Jozefom Dadom Nagyom pred trnavským publikom.

Recenzent Marek Kopča o Rankovovi napísal, že „jeho prózy sú syntakticky jednoduché, tematicky pestré a najmä – magické. Jeden z mála, ktorý píše knihy pútavé, zábavné, nesilené. Majster gradácie a pointy.“ V rozhovore s Dadom Nagyom odhalil navyše aj svoj zmysel pre sebairóniu a sarkazmus. Literárny publicista v úlohe moderátora previedol publikum celoživotnou tvorbou spisovateľa, tak ako sa to na jubilanta - čerstvého šesťdesiatnika patrí.

Pavol Rankov patrí k najprekladanejším slovenským autorom. Román Svätý mäsiar zo Šamorína, ktorý na Slovensku vydal pod pseudonymom Peter Pečonka, uviedol aj v Regensburgu, Frankfurte nad Mohanom či Ulme. Za knihu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) získal v roku 2009 Cenu Európskej únie za literatúru a v roku 2020 sa stal laureátom 14. ročníka ceny Európska kniha.

Vyštudoval knihovedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde aj pracuje na Katedre knižničnej a informačnej vedy. Debutoval zbierkou poviedok S odstupom času (1995), ktorá sa vyznačuje nadväznosťou na tradície svetového i domáceho fantastického realizmu. Toto nevšedné prozaické dielo predstavuje Rankova nielen ako pútavého rozprávača, ale aj ako prvotriedneho mystifikátora. Podobne postupuje aj v druhej poviedkovej zbierke My a oni / oni a my (2001) a v zbierke poviedok V tesnej blízkosti (2008). Kniha Poviedky (2012) sumarizuje jeho dovtedajšiu tvorbu v tomto žánri, ale, ako sme sa dozvedeli z rozprávania na besede, teraz, s odstupom času by poviedky napísal úplne inak.

Z roku 2008 je román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy), kde ide o beletrizovanú históriu 20. storočia, z roku 2013 je kniha Na druhej strane, ktorá má v rámci beletrie nezvyčajnú formu.

Rankovov druhý historický román Matky (2011) má taktiež netradičnú štruktúru a stal sa predlohou rovnomenného divadelného predstavenia v Divadle Jána Palárika v Trnave. Jeho východiskom je príbeh zbožnej Slovenky Zuzany, ktorá za nemeckej okupácie počala s ruským partizánom dieťa a osloboditeľská armáda ju „odvliekla“ do sovietskeho koncentračného tábora Artek, kde porodila syna.

Z roku 2017 je román Miesta, ktoré nie sú na mape (2017), v ktorom Pavol Rankov v prvej kapitole na dosiahnutie atmosféry imituje písanie a komunikáciu stredoškoláka. Opäť sa tu predstavuje ako vynikajúci rozprávač s prstom na pulze deja. V románe Legenda o jazyku (2018) prepletá mnohé historické fakty s fikciou a najnovšia kniha z roku 2022 Klinika prináša poctu Franzovi Kafkovi a príbeh o zúfalstve človeka.

Dado Nagy v závere rozprávania spomenul aj Rankovovu tvorbu pre deti, zaujímavá bola odpoveď spisovateľa, že prečo pre deti vlastne píše. Parafrázujúc jeho odpoveď - je to potreba psychohygieny v tomto svete, potreba hľadať svet, kde dobro naozaj víťazí.

My želáme jubilantovi, aby ho taký svet obklopoval.

Text: PhDr. Ľ. Malá






Galéria

Napíšte nám

Máte nápad alebo otázku na našu knižnicu? Neváhajte nám napísať, sme tu pre Vás.

Typy dokumentov:

Výber dokumentov publikovaných v rokoch:

Termín vypracovania oznámi knižnica na základe poradovníka.

Čo nám ešte chýba?