Výstava k 105. výročiu narodenia Pavla Bunčáka

Pavel Bunčák

 (4. marec 1915 Skalica – 5. január 2000 Bratislava)

V roku 2020 si pripomíname 105. výročie narodenia a 20. výročie úmrtia významného slovenského básnika, literárneho vedca a vysokoškolského pedagóga Pavla Bunčáka. Pri tejto príležitosti Záhorské múzeum v Skalici zapožičalo Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave výstavu - pätnásť panelov s informáciami o rodine, rodičoch Ľudevítovi Bunčákovi a Hermíne, rodenej Gröblovej, o jednotlivých etapách života a profesionálnej kariére básnika, o básnickom smere nadrealizmus, o manželke Viere Bunčákovej, rodenej Pallovej a o odkaze jeho diela. Obsah panelov popri životopisných údajoch dopĺňajú jeho citáty, úryvky z dobovej tlače, fotografie a ukážky poézie.

Pavel Bunčák sa narodil a detstvo prežil v Skalici. Obaja rodičia pôsobili ako učitelia a patrili medzi slovenských patriotov, jeho otec bol osobným priateľom M. R. Štefánika.

Po skončení Filozofickej fakulty pracoval ako redaktor a neskôr ako asistent na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Po jej zrušení prešiel na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa roku 1971 habilitoval na docenta slovenskej literatúry. V rokoch 1967 – 1969 bol lektorom slovenského jazyka na univerzite v Štrasburgu. Na sklonku aktívneho života sa vrátil do Skalice, kúpil si tu vinohrad s vinohradníckym domčekom „búdou“, kde sa pri dobrom skalickom vínku stretával s priateľmi. Zomrel 5. januára 2000 v Bratislave.

Bunčák svoje prvé básne uverejňoval v časopisoch Svojeť, Elán a Slovenské pohľady. Ako sám napísal o svojej tvorbe:

„Písal som o tom, čo sa mi zdalo písania hodné, vonkajšia skutočnosť sa preplietala s mojím najosobnejším a pocit vnútornej harmónie bol pre mňa najvyššou odmenou.“

Bunčáka zaraďuje literárna veda do skupiny slovenských umelcov spisovateľov a básnikov Avantgarda 38, ktorá pôsobila v tridsiatych – štyridsiatych rokoch minulého storočia a zahŕňala literárnovedný štrukturalizmus, básnický nadrealizmus a výtvarné zoskupenie Generácia 1909. Prvé zbierky básní vznikali v jeho ,,nadrealistických rokoch“. Neusínaj, zažni slnko (1941), S tebou a sám (1946), Zomrieť zakázané (1948). Podľa literárnej kritiky jeho ďalšie zbierky už boli nahradené ,,plnším vyzretejším umeleckým záberom“. Medzi známe básnické zbierky patria Pierkom holubice (1954), Prostá reč (1962), Je to pravda, je to sen (1966), Hrdá samota (1971), Útek a návrat (1973). Zbierka súborného prierezu celoživotnej tvorby vyšla pod názvom Básne (1975). V roku 1978 vydal zbierku Spáč s kvetinou.

Bunčákova tvorba je ovplyvnená jeho vzťahom k svetu - je naplnená láskou k rodnému kraju, „kde ustavične veje vietor a zvony zvonia“, optimistickým vzťahom k životu, láskou k žene. Ako hovorí v zbierke Malý breviár lásky:

„Potrebujem lásku ako chlieb

každodenný

Neviem prečo som ju spútal s menom ženy

Potrebujem lásku veľkú ako slnce

ktoré víťazí dnes a zasa

je to moja ochrana

a spása“

Je lyrikom krásy, krásy okamihu aj večnosti. Znáša žiale aj prehry a zároveň dychtivo prežíva radosť. Svoje verše však využíva aj na formulovanie svojich postojov k prežitým udalostiam a k fixovaniu etických hodnôt. Ako povedal pri jeho oslave jeho storočnice v Skalici literát Jaroslav Vlnka: „Tvorivá cesta Pavla Bunčáka bola vyplnená anvantgardnou odvahou vidiaceho umelca, humanistickým cítením, zdravou skepsou a prirodzenou nechuťou ku kompromisom...Svet jeho poézie je priezračný a prostý. Ale súčasne popretkávaný filozoficko-meditatívnym rozmerom vnímania dobovej skutočnosti. Bol mu blízky sarkazmus, vtipný nadhľad.“

Bunčák sa venoval aj prekladu. Preložil do slovenčiny Tzaru, Baudelaira, Eluarda a Apollinaira. V úplne odlišnej sfére debutoval v roku 1973 autobiografickou knihou Hriešna mladosť. Literárni kritici pri hodnotení jeho diela zvýrazňujú, že po celý život vo svojej tvorbe dodržiaval zásadu, ktorú si sám stanovil v básni Fantázia ,,Chcem menej krásy a viacej pravdy povedať“. Zomrel vo veku 85 rokov v Bratislave.

Výstavu ponúkame návštevníkom Knižnice Juraja Fándlyho vo vstupných priestoroch knižnice.

Použitá literatúra:

Pavel Bunčák: Hrdá samosta, Bratislava 1971.

Pavel Bunčák: Útek a návrat, Bratislava, 1973.

Pavel Bunčák: Prostá reč, Bratislava, 1975.

Pavel Bunčák: Jablko zo srdca, Bratislava, 1985.

Pavel Bunčák: Maliny z mračien, Bratislava, 1985.

Pavel Bunčák: Škola nostalgie, Bratislava, 1987

Pavel Bunčák: Malý breviár lásky, Bratislava, 1995.